V poslednom článku som písala, že sa chcem dostať cez 30 tisíc krokov. Dlho to netrvalo. Cez víkend sa mi túto hranicu podarilo prekonať o takmer tisíc krokov. Samozrejme, to bolo v práci. Cez bežný deň sa mi podarí dať len 10 tisíc.
Moja pokožka sa zatiaľ drží. Lieky zaberajú, aj keď som občas na krku vyhádzaná. Neznesiteľné svrbenie zmierňujem mastičkami. Nechcem sa dopovať liekmi proti alergií. Pri týchto liekoch na oslabenie imunity si musím dávať pozor na to čo zjem. Darí sa mi to zatiaľ úspešne. Nechcem opäť zažiť ten pocit vyzerať ako spuchnutá paradajka. A ani to nikomu neprajem. Pocit bezbrannosti, lebo už neviete čo so sebou. Nič nepomáha. Pokožka vám celá mokvá a dúfate, že po kamilkových a repíkových obkladoch to prejde. V tomto období bolo našťastie skúškové tak som nemusela nikam chodiť. Teraz mám však ešte pár týždňov do konca.
Občas sa mi stane, že vstanem červená, ale to neriešim. A keď už to riešim tak mi moju tvár zaručene prekryje make-up pre atopikov značky La Roche-Posay. Ten používam hlavne, keď idem do práce.
Trápil ma aj veľmi rozšírený ekzém po rukách ale ten sa mi presunul na členky. Nie je to prijemné, ale za to kto sa díva na členky? Mne asi všetci pretože mám na oboch nohách tetovanie v tej oblasti, ale to tak neriešim. Už to všetko beriem ako súčasť môjho života.
Mám radosť, že sa dávam pomaly do poriadku. Len za chvíľu príde obdobie plné stresu, tak dúfam, že to zvládnem. Pozitívne myslenie mi hádam pomôže.
