V minulom článku som načrtla moje terajšie nastavenie mysle. Momentálne sa snažím mať veci viac na háku ako kedysi. Veľakrát sa však pristihnem pri tom, že si veci pripúšťam a príliš sa nimi zaoberám. Keď som v psychickej nepohode odzrkadlí sa to aj na ekzéme. Navštívi ma niekedy len v podobe svrbenia niektorých častí tela alebo sa rovno prejaví v podobe fľakov. Teraz už viem, že musím spomaliť a zamyslieť sa kde je chyba. Prejdem sa v prírode sama so sebou alebo si zabehám, zacvičím. Vyčistím hlavu. Pocity odídu, ekzém ešte pár dní zostane. Tu prichádza ten moment vyjsť s ekzémom, v mojom prípade na tvári a krku, medzi ľudí. Občas sa ešte pristihnem, že rozmýšľam ako sa na mňa budú pozerať, šuškať si, prípadne utrúsia nejakú bolestivú poznámku. Tieto myšlienky však nevydržia dlho pretože sa pozriem na seba do zrkadla, usmejem sa a poviem si: “ Som krásna, som výnimočná!“ Ľahko sa to píše, no uveriť tomu je ťažšie. Mne trvalo uveriť týmto slovám niekoľko rokov, no uverila som. Prvým a podstatným krokom je začať si hovoriť tieto povzbudivé slová. (Nemusíš práve tieto moje, ale také čo ťa vedia nakopnúť.) Naozaj to funguje.
Viem, že som ekzém ešte 100% neprijala do života. Akceptujem ho ako súčasť môjho bytia na zemeguli. Momentálne sa objavuje len príležitostne tak je to pre mňa o niečo „ľahšie“, ale aj tak si ho už tak nevpustím do mysle. Taktiež som pochopila, že ekzém nie je chvíľková záležitosť. Podstatné je nastaviť si životný štýl spojený s ekzémom tak ako to vyhovuje každému z nás.
Aké povzbudivé slová začneš používať pri pohľade do zrkadla? Je mi úplne jedno či máš alebo nemáš ekzém mal by si sa v každom prípade na seba usmiať a povzbudiť sa ☺
