Kde začať? Rozhodne by som mala zhrnúť svoju „liečbu“ atopického ekzému. Pýtaš sa prečo som tam dala úvodzovky? Vysvetlenie je jednoduché: Atopický ekzém sa nedá vyliečiť. Lepšie slovo ako liečba by som mohla použiť potlačenie prejavov alebo zmiernenie príznakov.
Ekzém mám od malička, ale to ako potlačili doktori si nepamätám. Začnem teda od opätovného prebudenia v 19 rokoch. Maturitný ročník bol pre mňa po psychickej stránke ťažký, čo zobudilo môjho už terajšieho kamaráta. Zo začiatku som ho tak ale nebrala. O tom však budem písať v inom článku. Teraz sa sústreďme na „liečbu“. Prebudenie ekzému v minimalistickej miere začalo v okolí očí. Rozhodla som sa navštíviť doktorku č. 1. Tá na kamoša šla prírodnou cestou, ktorá bola pre študenta s občasnou brigádou dosť finančne nákladná. Doplnky stravy, rôzne prírodné mastičky resp. krémy boli drahé a neúčinné. Takto sa to ťahalo takmer celý prvý ročník na vysokej škole. Ekzém sa pomaly rozšíril na celú tvár a krk. Koncom prvého ročníka ma pani doktorka č.1 poslala na hospitalizáciu do nemocnice. Tam mi spravili niekoľko vyšetrení, no podľa môjho názoru som v nemocnici strávila zbytočné dva týždne. Po ukončení hospitalizácie sa nič nezlepšilo. Zároveň som držala aj bezlepkovú, bezlaktózovú a bezsacharidovú diétu. Nebolo to ľahké a stále nie je pretože sa stále snažím obmedzovať tieto druhy potravín vo svojom živote. Taktiež o tom čo som jedla a jem bude článok.
S pocitom, že nič nepomáha som sa rozhodla navštíviť doktorku č. 2. Tá sa rozhodla ísť na to inak. Začala predpisovaním kortikoidných mastičiek. Tie fungujú na princípe, že si ich nemôžete natierať viac ako 3 dni a medzi ďalším natieraním musia byť najmenej 3 dni. Zo začiatku som si natierala tvár len sem tam keď to bolo najhoršie. Postupom času bolo tých dobrých dní menej. Medzičasom som nastúpila na brigádu do jedného penziónu, kde som sa stretávala s ľuďmi. Ako žena v najlepších rokoch som chcela vyzerať dobre tak som presvedčila doktorku č. 2 na ráznejšiu liečbu v podobe imunosupresív. Imunosupresíva sa podávajú na oslabenie imunity pacientom s transplantovanými orgánmi. Niekoľko mesiacov som brala tieto silné lieky. Keď som si dávala pozor na to čo jem bolo všetko v poriadku. Čo i len malý náznak citrusov môj stav rapídne zhoršil. Nemohla som ich brať stále. K tomu všetkému sa pridali iné problémy.
Doktorka č. 2 bola už staršia pani doktorka a rozhodla sa ukončiť svoju prax a odísť na dôchodok. Bola som nútená navštíviť doktorku č. 3. Tá sa taktiež rozhodla začať kortikoidnými mastičkami. Striedali sa lepšie obdobia s horšími. Zmenila som prácu začiatkom tretieho ročníka na VŠ. Pracovala som v kancelárií so skvelými ľuďmi, ktorí moje problémy nejako neriešili. Takto som vydržala rok a pol. Dostala som sa k informáciám, že tento druh mastičiek nie je pre človeka vôbec dobrý a vo veľkom množstve používania môžu priam ublížiť. Rozhodla som sa nimi prestať sa natierať. Nechala som svoje telo bojovať samé. Jediné na čom si dávala pozor bolo to čo jem. Čítala som si rôzne články o dôsledkoch mastičiek, o ekzéme, o tom čo jesť, čomu sa vyhýbať. Informácií bolo a je veľa, ale mala som z toho guláš a stále mám. Do toho prišla pandémia. Škola aj práca pokračovali online čo mne, samozrejme, vyhovovalo, lebo som na tom nebola najlepšie. Doktorke č. 3 som po roku naznačila že nechcem už žiadne kortikoidy. Povedala mi, že existuje ešte jedna „liečba“ – biologická liečba.
Táto liečba v skratke spočíva v eliminácií buniek, ktoré tvoria ekzém. Podmienkou bola však opätovná hospitalizácia a vykonanie testov. Odložila som túto možnosť ešte o pol roka pretože som sa potrebovala venovať dokončeniu VŠ, ktorú som s úsmevom na tvári ukončila 24.6.2021. Bránila som sa hospitalizácií tak veľmi, že som na seba vyvíjala enormný tlak čo viedlo k zhoršeniu ekzému. Po uvážení som sa predsa rozhodla podstúpiť vyšetrenia v nemocnici. Strávila som tam zbytočný týždeň s nepríjemným pánom primárom. Odmietla som kortikoidné mastičky aj tam. Pár vyšetrení mi spravili nebudem klamať, no dali sa spraviť za dva dni. V nemocnici sa môj stav zlepšil. Po príchode domov som bola na tom psychicky lepšie čo sa odzrkadlilo aj na mojom ekzéme. Našla som si aj prácu. Ku koncu roka mi bolo oznámené, že mi biologická liečba bola poisťovňou schválená. Momentálne si musím pichať injekcie každé dva týždne. Úprimne? Myslím si, že viac zaberá to, že som v „pohode“ ako tie injekcie.
Biologickej liečbe dávam rok. Aká bola alebo je tvoja cesta?
