Pôvodne som mala na pláne pridať iný článok, no nakoľko som nedávno prekonala už aj ja covid-19, tak som sa rozhodla inak.
Začnem však tým, že aj ja som sa, ako väčšina ľudí v mojom okolí, rozhodla zaočkovať. Obávala som sa reakcie môjho tela na očkovanie preto som s týmto rozhodnutím počkala na vhodnú dobu. Tá nastala v období hospitalizácie na kožnom oddelení v Považskej Bystrici. Tu som strávila zbytočný týždeň kvôli vyšetreniam potrebných pre schválenie biologickej liečby. Keď už by som mala mať nejakú reakciu tak najlepšie na mieste kde mi vedia rýchlo pomôcť. Našťastie žiadna reakcia nebola ani v podobe ekzému. Taktiež ani pri druhej dávke. Jediné čo ma sprevádzalo oboma dávkami bola mierna bolesť ruky, ktorá prešla do dvoch dní. Nie som ten typ čo si myslí, že keď je zaočkovaný tak je nesmrteľný.
Chránila som sa, no covid-19 ma po dvoch rokoch dobehol. Ani neviem kde som k nemu prišla. Našťastie sa „kamoš“ tváril, že sa ho to netýka. Práve to mi, samozrejme, robilo najväčšiu radosť. Hlavnými príznakmi priebehu ochorenia pre mňa boli strata hlasu, bolesť hrdla, hlavy a svalov. Chvíľkami sa objavila zvýšená teplota, ktorá sa v priebehu noci stratila. Najviac ma však trápil ten hlas, ktorý sa vrátil po pár dňoch. Ekzém sa objavil takmer po týždni tohto „pozitívneho“ obdobia. Hlavný dôvod objavenia pripisujem psychike, teda pocitu samoty. Strávila som týždeň v izolácií v izbe sama. Vychádzala som len v nutných prípadoch. Muselo sa to nejako odzrkadliť. Tak ako to už u mňa poslednú dobu býva, ekzém sa objavil na krku v podobe suchých svrbiacich fľakov. Momentálne je toto miesto jediným kde sa mi vo väčšej miere ukáže. Nebojujem s ním nejako radikálne. Riešim ho prírodne a prirodzene. Natieram si tvár a krk prírodnými olejmi (marhuľový, šípkový alebo avokádový), dávam si viac pozor na stravu, nestresujem sa a nechám ho nech sa stratí.
Má aj tvoj „kamoš“ nejaké obľúbené miesto?
