Po dlhšej dobe som späť.
Prečo som nič nepísala? Potrebovala som si objasniť čo od života chcem a hľadala som inšpiráciu. Či sa našla inšpirácia alebo životné ciele ukáže len čas. Jedno je však isté. Za chvíľu tu máme Nový rok. Každý sa rozhoduje doňho vstúpiť s veľkými a, priznajme si, nesplniteľnými predsavzatiami. Ja si prajem len jedno byť šťastná.
Cesta ku šťastiu mi začala v lete, keď som zmenila veľkú časť svojho života. O veľkej zmene som napísala minule. Viem, že by som mala nechať minulosť minulosťou, ale predsa ako každý si aj ja rekapitulujem tento rok. Zhodnotila by som ho ako húsenkovú dráhu.
Tento rok mi veľa vzal, no aj veľa dal. Vzal mi dve blízke duše, no viem, že už je obom lepšie. To ma poháňa ďalej. No viac bolo tých pozitívnych vecí. Kamoš ekzém sa tento rok prejavoval v oveľa menšej miere ako po iné roky. Neviem či to je kvôli biologickej liečbe alebo môjmu prístupu k životu. Časom sa to možno dozviem. Jedno je však isté dnes som iným (novým) človekom ako na začiatku tohto roku.
