Nový pohľad

Otcova kolegyňa vybavila inú kožnú špecialistku. Tešila som sa na nový pohľad na vec. Hneď prvé, čo mi povedala bolo, že sa to nedá vyliečiť. To som však už dávno vedela. Skúsila tie isté mastičky ako moja stará kožná. Tiež pomohli len na chvíľu. Ale už som si s tým hlavu nelámala. Moja tvár si vytvorila taký týždenný harmonogram. V nedeľu som bývala celá červená a opuchnutá. Pondelok a utorok už len červená. Stredu a štvrtok som bola šupinatá. Piatok a sobotu, to som bola pekná. Našťastie, pretože práve tieto dni som trávila v práci. Pred týmito Vianocami mi naordinovala lieky na oslabenie imunity. Aj som sa divila, že prečo na oslabenie, keď potrebujem skôr niečo na jej posilnenie. Okrem toho, po prečítaní príbalového letáku, jeho časti o vedľajších účinkoch, som mala aj strach začať. No pani doktorka ma ubezpečila, že mi to pomôže. Na prekvapenie mala pravdu. Pri všetkých návštevách som zabudla, že tie lieky sa nemôžu kombinovať s citrusovými plodmi. A čo čert nechcel, celá som opuchla. Moja hlava bola raz taká veľká ako normálne. Oči som ledva otvorila. Našťastie ma v práci nepotrebovali a tak som mohla mať pár dní voľno. Moja zlatá maminka mi poradila, že keď som bola malá, dávali mi kamilkové obklady. Takže som si rýchlo uvarila kamilkový čaj a prikladala si „kamilkovú“ vreckovku na svoju opuchnutú tvár. Už o dva dni som to opäť bola ja. Síce sa vrátil môj rituálny týždeň, ale bola som šťastná. Lieky začali zase fungovať a ja som mohla ísť do práce. Toto isté sa mi stalo, keď som chytila chrípku od otca. Teraz som však nemohla zostať doma. Bolo to nepríjemné ísť takto do práce, ale snažila som sa svoju tvár upokojovať kamilkovými obkladmi. Nebola som ešte v pohode, ale sľúbila som otcovi, že mu pomôže s obsluhou v bare na plese, ktorý sa konal u nás v dedine. Jediné, čo ma trápilo, bola moja červená tvár. Ľudia by si to ani nevšimli, keby sa mi normálna pokožka s tou červenou nespájali presne na krku, kde to každý vidí. Povedala som si, že to bude v pohode, hádam to budú všetci ignorovať ako v škole. Opak bol pravdou. Uštipačné poznámky typu, kde som bola v solárku alebo, či si neviem dať opaľovací krém, ma veľmi boleli, no musela som hrať formu a nebrať si to k srdcu. Deň na to som sa snažila dať sa čo najviac dokopy. Pomohol mi aj repíkový obklad, keď nám došiel kamilkový čaj. V pondelok som už vyzerala dobre len trošičku bola pokožka hlavy tmavšia ako ostatná. Tiež sa to dalo pozorovať len na tom mieste na krku. No neušla som ani teraz tej uštipačnej poznámke, ktorú som počúvala celý ples: „kde ste boli v solárku?“ Myslela som, že ma porazí. Teraz som to však zobrala lepšie. Naozaj som vyzerala, že som bola opálená. Odvtedy, musím si zaklopať, vyzerám dobre. Občas niekde červený fľak, ale s tým viem bojovať mastičkami. A tie lieky na oslabenie imunity stále beriem. Uvidíme po odbere krvi.