Atopická dermatitída je chronické zápalové ochorenie kože. Prejavuje sa začervenaním, suchosťou a svrbením pokožky. Objavuje sa už v dojčenskom veku a v 40% prípadov prechádza aj do dospelosti.
Už ako dieťa som bojovala s týmto nevyliečiteľným ochorením. Moji rodičia aj lekári dúfali, že z neho vyrastiem. Do mojich 19tich rokov bolo všetko v poriadku. V tom prišlo stresové obdobie, stužková, maturita, prijímačky. A už to išlo.
Najprv sa objavovali len malé ložiská na lícach a očných viečkach. V škole sa ma občas učitelia pýtali, či som v poriadku, či mi niečo je. Spolužiaci to až tak neriešili, keďže to boli len menšie ložiská a po druhé už sme mali každý hlavu niekde inde. Kožná doktorka mi predpisovala kortikoidné krémy. Zlepšilo sa to. Na letné prázdniny som mala pokoj. A zrazu, bum! Teraz to už nebolo len sem tam, ale rovno celá tvár. Červená, suchá a neuveriteľne svrbela. Priam až pálila. Doktorka mi predpisovala jednu mastičku za druhou. Niektoré pomohli na pár dní, iné vydržali aj týždeň. Poradila mi skúsiť aj rôzne prírodné vitamíny, ktoré pomáhajú iným pacientom. No bohužiaľ, do začatia prvého semestra na vysokej škole sa to nepodarilo dostať pod kontrolu.
Viete si predstaviť ten pocit, keď stretnete svojich spolužiakov po prvýkrát a chcete spraviť čo najlepší dojem? Bolo to hrozné. Všetky oči na mne. Nielen od spolužiakov, ale od všetkých ľudí, okolo ktorých som prechádzala. V tomto období mi boli oporou hlavne mama a môj priateľ. Povzbudzovali ma k tomu, aby som sa za to nehanbila a správala sa úplne normálne, ako keby som vyzerala „dobre“. Do môjho šatníka pribúdali kusy oblečenia v nevýrazných farbách. Pohľady okoloidúcich som sa snažila, a ešte stále sa snažím, odpútať farebnými ponožkami alebo topánkami.
Popri mastičkách som skúsila aj rôzne diéty a postupne vylučovala jednotlivé potraviny zo svojho jedálnička, aby som zistila, či nie som na niektorú alergická. Vydržala som aj najhoršie obdobie na diétu, a to Vianoce. Všade samé koláče a vy viete, že nemôžete. Cez skúškové sa striedali obdobia, kedy som vyzerala ako človek, s tými, kedy by som najradšej nevyliezla z domu. No v duchu som si hovorila, že budem v pohode. Skúsili sme s doktorkou nasadiť aj antibiotiká, ak mám v tele nejaký zápal. No bohužiaľ, aj to bolo márne. Doktorka už nevedela, čo so mnou a tak ma poslala do nemocnice. Strávila som tam týždeň „na pozorovaní“ a aj tak na nič neprišli. Len ma natierali nejakou hnedou mastičkou, a keď som už bola „pekná“, tak ma pustili domov. Za týždeň som bola zas u doktorky s tým, ako mi to nepomohlo. Skúsila ďalšie prírodné mastičky. Konečne zabrali. Tak som si mohla nájsť brigádu ako servírka. Bola som šťastná, že to vydržalo celkom celé leto. Bohužiaľ, na jeseň sa to zas pokazilo. Začal ďalší semester, no teraz som to, ako vyzerám, už tak neriešila. Mojej mame to nedalo. Nemohla sa na mňa dívať, ako každý týždeň robím všetko preto, aby som cez víkend v práci vyzerala pekne. A tak, keď pozerala, čo je nové na Zľavomate, natrafila na kompletnú diagnostiku. Pomyslela som si, že za vyskúšanie nič nedám, možno zistia, čím to je. Absolvovala som kompletnú diagnostiku mojich „čakier“ a neviem čoho ešte, ale zase mi nič nezistili.
