Poslednú dobu sa snažím naštartovať svoj metabolizmus nejakou aktivitou. Mám taký pocit, že by mi to pomohlo. Nielen po fyzickej stránke ale aj po psychickej. Dospela som k tomuto názoru na základe spätného premietania môjho doterajšieho života.
Pred piatimi rokmi som skončila definitívne po 10 rokoch hrávať hádzanú. Dôvodov bolo niekoľko, ale jeden z nich je, že ma to už tak nenapĺňalo ako predtým. Síce môžem povedať, že sa mi darilo a mala som našliapnuté na dobrú kariéru, žiaľ nevidela som v tom už viac zábavu, ale povinnosť. Tréning 4-krát za týždeň a k tomu cez víkend zápas. Žiaden voľný čas. Zo školy rovno na tréning a potom domov sa učiť. Pozitívum toho všetkého bolo, že som spoznala veľmi veľa skvelých ľudí. Skôr ma mrzí, že tie priateľstvá nevydržali. Tiež som precestovala krajiny, do ktorých by som sa asi nikdy nedostala. Najkrajším zážitkom bolo zahrať si na európskom šampionáte v Dánsku a reprezentovať tam našu krajinu. Túto možnosť som mala už krásne tri roky. Po tomto „výlete“ som to celé skončila.
Zo začiatku som udržiavala moju kondičku aspoň behaním. Vydržalo mi to pár mesiacov a potom už na to jednoducho nebol čas. Respektíve nevedela som to naspäť zaradiť do svojho života. Síce tu boli chabé pokusy, ale nejako som sa nevedela rozbehnúť. A práve to bola asi chyba. Po tomto období sa môj stav začal zhoršovať. Objavil sa ekzém a už som mala hlavu niekde inde.
Preto, ako som na začiatku spomínala, sa snažím naštartovať svoj metabolizmus. Nie som typ čo chodí do posilňovní takže čakám na prvé slnečné lúče, aby som začala behávať a dostala sa naspäť do formy. Popri tom začnem pôsobiť ako pomocný tréner malých futbalistov u nás v dedine. Uvidíme ako to budem všetko stíhať a či to pomôže.
