Na konci júla sa mi po dlhšom čakaní ozvali, že si ma niekto konečne vybral. Nečudujem sa, že to trvalo. Mám niekoľko ochorení, ktoré môžu odrádzať potenciálnych záujemcov, ako napr. alergie, ekzém, intolerancie…
Následne sme sa s doktorkou dohodli na konzultácií o začatí procesu stimulácie vaječníkov. Tento proces prebieha približne dva týždne. Na tretí deň po začatí menštruačného cyklu sa začínajú pichať hormonálne injekcie každé ráno. Po 4 dňoch nasleduje prvá kontrola, kde odoberú krv a spravia ultrazvuk. V poobedňajších hodinách telefonicky oznámia výsledky a informujú o ďalšom postupe. Ďalšie dve kontroly prebiehajú v podobnom duchu. Na 14ty deň cyklu, ak všetko ide tak ako má, prichádza samotný odber oocytov. Od polnoci v deň odberu sa nemôže nič konzumovať ani piť. Samozrejme, je potrebné mať za sebou aj predoperačné vyšetrenie, ktoré si pacientka realizuje samostatne.
Prejdime k reakcií môjho tela na tento proces. Kamoš ekzém sa našťastie počas celej doby pichania hormonálnych preparátov neobjavil. Čo ma veľmi potešilo, nakoľko moja psychika na tom až tak dobre nebola. Ku koncu to bolo pre mňa naozaj ťažké. Neznášam injekcie a v rámci procesu ich bolo naozaj dosť. Poslednú injekciu som zvládla so slzami v očiach. Mojím šťastím bolo, že počas celého procesu som mala pri sebe ľudí, ktorí ma podporovali. Vďaka nim som si nemusela ani raz, ja osobne, pichnúť injekciu. Spravili to za mňa.
Najťažšie v deň odberu bolo samotné čakanie na zákrok. Bolo to psychicky náročné, no zákrok prebehol ani neviem ako. Všetko dopadlo dobre. V priebehu dní sa dá moje telo dokopy a môžem fungovať bez obmedzení. Reakciu kamoša budem sledovať najbližšie dni.
O tom či sa folikuly uchytili nebudem mať žiadne informácie. Tento celý proces vie žena absolvovať maximálne trikrát.
Viem, že tento proces bol náročný a som vďačná za takúto cennú skúsenosť, no druhýkrát by som už do toho nešla. Každý to má inak. Nebudem to nikdy ľutovať, pretože ma to celé urobilo silnejšou. Vyjsť z komfortnej zóny je to čo človek potrebuje.
