Pred pár dňami som viedla zaujímavý rozhovor so svojou spolužiačkou. Rozprávali sme sa o tom ako vyzerám, a ako to zvládam. Práve mám také obdobie, že sa mi strieda červená svrbivá pokožka s pokožkou bez žiadneho náznaku ochorenia. Je to nepríjemné, keď neviete s akou tvárou vstanete.
No moje pozitívne myslenie, že všetko bude dobré, ma núti mať falošné sebavedomie. To znamená, že nedávam najavo to, ako sa skutočne cítim. V predchádzajúcich článkoch som písala, že moje sebavedomie nie je veľmi vysoké, ale na prvý pohľad to tak nevyzerá. Na verejnosti sa prezentujem sebavedomo. Keď je moja tvár bez chybičky je jasné, že som sebavedomejšia, ako inokedy.
V tom aká som mi dopomohol môj priateľ. On mi v tých najhorších chvíľach, keď som nemala chuť nikam ísť len plakať v posteli, povedal, že som krásna. Tým slovám sa ťažko verilo, ale dodali mi silu usmiať sa a vykročiť medzi ľudí, ako keby sa nič nedialo.
Tento týždeň ma už konečne čaká to spomínané fotografovanie obličiek. Chcem to mať už za sebou. Som z toho nervózna. Dúfam, že to dopadne dobre.
